Pivovar Purkmistr v Plzni
25.-27.11.2022
Keď už ten prvý výjazd dopadol nad očakávanie dobre, nebolo treba viac a plnou parou vpred sme sa vrhli do plánovania ďalšieho dobrodružstva. Lebo na začiatku je každý počin s otáznikom.
Kam teda tentokrát? Na biky je zima, ani nosič ešte nemáme, na lyže ešte niet kam, lebo snehu nikde. Tak nám ostáva použiť štvoro našich zdravých nôh na vyplnenie času. Navyše, obaja sme milovníci piva a v nejakej reportáži sme zaregistrovali otvorenie vianočných trhov s rozsvecovaním stromčeka v neďalekej Plzni, kde sme boli naposledy snáď 15 rokov dozadu. Znelo to ako celkom dobrý plán.
Pri hľadaní vhodného miesta v Plzni, kde by bolo možné zaparkovať obytné auto, sme natrafili na stellplatz pri malom remeselnom pivovare Purkmistr. A bolo rozhodnuté. V piatok večer nám nič nebránilo zaklapnúť notebooky, odniesť tých pár nezbytností do Lea a naštartovať.
Pri našom príjazde bolo pivovarské parkovisko zaplnené, ale, ako sa ukázalo, boli sme jediní návštevníci na prespanie. Milá pani recepčná vysvetlila všetko potrebné, odovzdala nám kľúčik od elektriny a zbytok bol už jasný… Zaparkovať, vybaliť, prikryť, sprevádzkovať, zapojiť. To posledné sa ukázalo ako celkom slušný oriešok, lebo kľúčik sme od elektriny dostali, ale bez podrobných inštrukcií. Tak sme tam krútili kolieskom a krútili, až kým sme to nevzdali a nešli si po inštrukcie 😀 . Po tých rokoch si už nespomenieme na riešenie rébusu.
A keď už parkujeme pri tom pivovare, ktorý milovník piva by odolal? Neostalo však len u zlatavého moku, ale pochutnali sme si aj na tradičnej českej kuchyni. Ako bonus sme si po večeri odnášali pár vzoriek na neriadenú degustáciu na neskorší večer.
Ale! Novinka uvedená do prevádzky. V extrémne rýchlom čase sme si teda svojpomocne ušili izoláciu na zadné dvere, aby nám tie naše mozgy neprimrzli. Profesionálna plachtová izolácia zadných dverí stojí okolo 320€ a z toho nás úprimne oblialo. Náš, tretiu zimu makajúci prototyp, sme mali v materiáli za necelých 100€. Cenu za prácu neuvádzame. S ohľadom na utrpené traumy je nevyčísliteľná a netreba jatriť staré rany. Koniec koncov – zafungovalo to! Celá noc bez čiapky, v lepšom tepelnom komforte a tým pádom aj s nižšou spotrebou plynu.
Ráno sme do ružova vyspatí a po raňajkách vyrazíme na zbytky hradu Radyně. Striedavo sa do nás opiera slnko a vietor, občas sa ponoríme do hmly, aj tak na celej trase stretáme asi 10 ľudí. Priamo pod zrúcaninou nachádzame parkovisko a reštauráciu s typickým – negatívnym – prístupom k platičom kartou. Neostáva nám iné než obísť cieľ cesty, ktorý je zatvorený a zaveliť čelom vzad na cestu späť.
Kuchynka je po návrate z výletu vyťažená na maximum, varia sa cestoviny, ohrieva červená omáčka a neskorý obed sa podáva na prestieraní z utierky. Ukáže sa, ako veľakrát, že kombinácia červenej omáčky a červeného vína bielej nesluší.
Po krátkom oddychu sa znovu obliekame a ideme za druhým víkendovým cieľom. Chceme zažiť prvé tohoročné vianočné trhy a rozsvecovanie stromčeka. Prvé klaplo – trhy sme našli, druhé sa nenaplnilo – z nejakého dôvodu na rozsvietenie stromčeka nedošlo. Trošku sklamaná som bola, ale zase nie až tak. V taške sa už, ako bolestné, niesli nové utierky. Hlavne nie biele!
Do vlastnej postele, s vlastnými perinami, si líhame totálne vychodení a spokojní. Víkend nám dokázal, že turistika prírodou aj mestom je s našim novým spoločníkom v absolútnom súznení.
Poznatok o výdrži chemickej toalety: pivo, obzvlášť to živé, nejde ruku v ruke s malou odpadnou nádržou. A ja ešte v skorých ranných hodinách nedele ťahám ťažký náklad k recepcii a prosím o dovolenie zbaviť sa obsahu kultivovaným spôsobom. Táto malá nepríjemnosť vznikla tým, že v 2022 bola v zimnej prevádzke k dispozícii v zázemí len elektrika. Bodka. Záchody, výlevky na vodu a chemické WC, pitná voda – všetko zamknuté. Dnes je možno niečo inak, alebo aj nie.
Plány splnené a nás čáka cesta domov, okorenená mojím šoférskym umením 🙂
https://www.nomadem.cz/7-vrstva-termofolie-pro-vyrobu-termoclon-metraz_z2331