Lyžovať sa musí, aj keď mrzne
15.-21.01.2023
Už ani starí ľudia si nepämatajú, kedy sme prvýkrát vyrazili na lyže do Dolomitov. Tentokrát to ale malo byť o úplne inom. Lea sme si už ako tak v domácich podmienkach ošahali. Už aj dlhú cestu sme s ním absolvovali. A keď sa to vezme úplne akože exaktne, tak naša ďalšia cesta nemala byť ničím výnimočným. Cieľová destinácia je bližšie ako najvzdialenejší kút, kde sme doteraz boli. A aj napriek tomu v nás taký malý červík hlodal. Ale kto sa bojí, nesmie do lesa.
Lyže oservisované, prevlek lyžiara zbalený, jedla snáď na mesiac, natankované, rakúska diaľničná pripravená na použitie. Nebolo cesty späť. Otočili sme kľúčikom v spínacej skrinke, nadýchli sa a vyrazili. Cestou sme dali také tie štandardné zastávky a aj jednu našu najobľúbenejšiu – JET-ka v Innsbrucku. Už roky šetríme nejaké to euro tým, že „obetujeme“ celý jeden kilometer navyše a máme na nejaké to pivo naviac.
Príjazd
Ako basecamp na lyžiarske radovánky sme si vybrali kemp, na ktorý sme sa celé roky dívali z výšky sedačky a neskôr, ako doba pokročila, aj z kabínkovej lanovky. Pokrok nezastavíš a pohodlie vždy poteší.
Pri príjazde nás privítala spustená závora s oznamom, že až po 15:00 sa začína. Odstavné parkovisko pre (ne)skorých bolo kúsoček, tak sa tam voľajako zacúvalo a postavili sme vedľa rovnako trpiacich. Ale úplne dlhé čakanie to nebolo. Ako to tam tak obzeráme, tak sa nám kemp zdá akýsi poloprázdny. Celé tie roky to z výšky tak prázdno nevyzeralo. Ale nakoniec sa do hodiny od otváračky kemp zaplnil. Nie do posledného miesta, ale tak celkom slušne a hlavne aby bolo možné tam čistiť cesty pluhom.
Recepčná, ktorá si po anglicky nepoklebetí, zato v nemčine jej nestíham, nám vysvetlí, že odteraz je kartička náš najlepší kamarát: cestou na záchod, do sprchy, do umyvárne riadu, aj do lyžiarne. Prekvapuje nás aj otázkou, či sa budeme chcieť pripojiť na plyn – dosť nechápavo pozeráme a vravíme, že nie (túto chybu sme spravili prvý a posledný kát 😀 ).
Nachádzame si miesto, zaparkujeme za asistencie chorvátskeho zriadenca a necháme sa pripojiť na elektriku. Odpočet je tu plne automatizovaný. Ad parkovanie – nájazdy sa s nami veru nechcú skamarátiť, tak ich nakoniec balíme a putujú nevyužité do kufra. Púšťame topenie a tešíme sa na teplo, ktoré Truma dokáže úplne perfektne. Akurát spravíme osudovú chybu a nastavujeme ako zdroj plyn + el, následky tohoto rozhodnutia pocítime až pri odjazde.
Lyžujeme
Prvý deň sa „motáme kolo komína“, všade fúka poriadne vetrisko, na tabuliach upozornenie na možnosť odstavenia lanoviek v sedlách a vyššie položených zjazdovkách. A je aj dosť chladno, tak nám to vlastne nevadí. A nevadí nám to ani deň nasledujúci. Možno je to aj tým, že sa zahrejeme honbou za jedným z gastro klenotov Bioch. Akože áno, natrafiť v taliansku na vyslovene zlú reštauráciu ide len veľmi tažko, ale táto je asi ťažko prekonateľná. Až na takú drobnosť, že ju musíme stále hľadať.
Tretí deň lyžovania sa počasie umúdrilo a my sa ženieme – ako inak – za jedlom, presnejšie povedané za pizzou na Belveder, kde už slnko vystrkuje rôžky a my sa kocháme výhľadmi. Stretáme sa tu s ocom a Magdalénkou a dozvedáme sa o novom prepojení na ďalšie stredisko „La Crusc“, ktoré sa stane našim cieľom vo štvrtom lyžiarskom dni, spolu s návštevou chaty pod vedúcou taktovkou slovenky, spolu so slovenskými devami ako obsluhou (až na to, že tie devy teda nedávali v škole pozor na hodinách cudzích jazykov).
Podarí sa nám v posledných dvoch dňoch objaviť nový gastro cieľ – Baita Vallongia – a pochutnávame si tam na tanieri „speck und kässe“ spolu s domácim červeným vínom. Keď si to človek tak zrekapituluje, tak musím uznať, že sa z našich ciest za lyžovaním stali cesty na lyžiach za jedlom. Neva :p
Dolyžované
Zdá sa, že sme to zvládli. Plyn nám vydržal, síce za (ako sa ukáže) výdatnej asistencie elektriny, ale 8 kg za 4 dni sa nám zdá celkom dobré. Vonkajších 15 pod nulou v noci dalo zabrať. A to sa čoskoro dozvieme – pri platení. Sumu za elektriku okomentovala pani recepčná výstižne: „O-ou!“. Čo-to som tušila… Zhrniem to – kemp nás vyšiel na 201 € (auto, 2 osoby, pobytová taxa,…) a ďalších 168 bolo za el. Či sme zaplatili alebo utiekli? Á je správne. Apartmán by nas vyšiel ešte o stovku drahšie, tak sme vlastne aj napriek tomu boli na tom dobre. Budúci rok si privezieme viac plynu.
Cestou domov nám Leo opláca týždenný pobyt v mraze svojbytne – začína snežiť, potom pršať, aby mohlo zase začať snežiť. Dikičko…