Sárvár nevolal, my sme sa tam aj tak vybrali
03.-05.02.2023
Kalamitná cesta. Začíname si na to zvykať, akože je to prosto štandard a inak to asi nebude. Časom sa aj ukáže, ako si milý čitateľ bude môcť všimnúť, že to tak jednoducho je. Neurobíš ani Ň… Leda že by sme ostali sedieť doma na zadku a zmierili sa s tým, že budeme jazdiť len v krásnom počasí. Lenže ono sa nakoniec na víkend takmer vždy vyčasí. A keď nie, tak sa poriadne oblečieme. A basta fidli.
A keď už sme prežili tú cestu, tak sme sa už mohli len tešiť, zdalo by sa nezasvätenému. Lebo aj keď snežiť prestalo asi 10 km od cieľa, vetrisko malo úplne iné plány. Lámalo stromy, odnášalo čo len mohlo. Jeden karavan dokonca prišiel o predstan (bohužiaľ majiteľ nemal šancu, pretože si tam karavan odstavil na dlhšiu dobu a o povievajúce plachty sa postarali zriadenci). Aby toho nebolo málo – nasnežilo, a snežilo si veselo aj nasledujúci deň.
Zázemie sa v porovnaní s talianskom nedalo zahanbiť, všetko čisté, sociálky vyhriate, jedna radosť. Snáď malý nedostatok bola cesta z kempu do kúpeľov, kedy sa človek musel promenádovať v župane jedálenskou časťou hotela. Teda nemusel, ale nechodíte do termálov s kempom – hotelom, aby ste si so sebou brali veci na prezlečenie. Zvykli sme si a promenádovali sa o 106.
Program bol jasný: raňajky, kúpačka, obed, siesta, kúpačka. Čas nám plynul viac než lahodne 🙂 . Výhodou návštevy týchto miest mimo exponované termíny je prakticky polovičná účasť, kto nezažil na vlastnú kožu predĺžený sviatok, keď je hlava na hlave, všade podpriemerne vychovaní návštevníci, ten asi neocení. My už áno a tak sme sa mohli vytešovať.
Snáď prvý krát sa nám dokonca stalo, že sme boli tak trochu lenivý, čo sa prejavilo tým, že sme na obed nezvolili domácu tvorbu, no nie zas tak lenivý, aby sme sa odbili kúpeľných gyrosom, ale sme sa prezliekli za lázeňských švihákov a skúsili sme reštauráciu Vadkert Majer. Jedlo bolo na maďarské pomery také normálne, ale víno mali neskutočne dobré, teda skôr skutočne dobré! Kávu sme si už ale dopriali „doma“.
A div sa svetu – mali sme tú česť a plyn nám došiel o štvrtej ráno. nebolo tej duše, ktorej by sa do tej chumelenice chcelo von. Síce sme pociťovali nedostatky, ale fakt nie. Preto sme sa rozhodli, že monocontrol nebude náš priateľ a začali kuť pikle na duocontrol.
Čo nás naozaj potešilo? ADAC kartička. Miesto v kempe som pre istotu rezervovala vopred a vypočítaná cena za 2 noci bola 110 € – použitím kúzelnej kartičky sa ako mávnutím čarovného klátika zmenila na sympatických 85,5 €. No nechaj to ležať na ulici! A teda nakoniec sa nám kartička „zaplatila“ hneď pri prvom použití. Odvtedy, mimo sezónu, už inak ani nejazdíme. A vždy sa oplatí.