Nadupaný týždeň
28.06.-05.07.2023
V utorok večer sme si pripravili všetko potrebné, čo bolo vlastne všetko čo máme a už o 6.30 v stredu ráno sme boli na ceste. Chceli sme sa vyhnúť pražskej rannej špičke, čo sa aj celkom podarilo. Našim cieľom pre krátke zastavenie bola obec Ostravice, kde sme si vyzdvihli naše nové kempingové stoličky za asi 605 pôvodnej ceny. A pokračovali sme do Piešťan.
Navi nás ťahala na Makov cestou, ktorú sme nepoznali a bola to naozaj pekná vyhliadková, aj s medzizastávkou v Beskydskom pivovare, kde sme si kúpili pár vzoriek – ležák, medové , višňové, borůvkové.
Do Camping Pullman sme vošli už o 16.00 a veľmi rýchlo sa ukázalo, že naša rezervácia je čo? No nič, neexistuje. To sa nám ta dovolenka pekne rozbiehala. Ale nič nebolo stratené – kemp veľký, miest do sýta. Stačilo vybrať to správne, napríklad M7, v časti, ktorá mala parcely a dovolenka mohla už ale naozaj začať.
Po vybalení a odbavení protokolu sme sedlali biky a hľadali hotel Máj, kde sme posedeli s Paliho rodičmi pri káve a dezerte. Cestu späť sme zvolili cez hrádzu, kde sme teda museli dávať pozor na otváracie hodiny, ale stihli sme to.
Prvý ozajstný výlet sme cielili na Marhát (rozhľadňa ako bonus) na bikoch. Aj napriek dvom úsekom, ktoré boli podľa môjho neskromného názoru rýdzo turistické, na kopec sme sa vydriapali a odmenou nám bol poriadny zošup až k brehu Váhu.
Druhý deň bol zrelý na zmenu, ktorú nám zaistila Petronela a susediaca priehrada Sĺňava. Nie je to ideálna vodná plocha na plavenie sa. Príliš plytká, plná naplaveného dreva. Ale za to všade plno vtáctva, tak nakoniec pekný zážitok. A mne sa aj tak najviac páčil malý maják.
Tretí deň ma na celý deň odpísala migréna a môj program sa scvrkol na dýchanie. Paliho deň bol o veľký kus lepší. Strávil ho s rodičmi na prechádzke centrom mesta.
Ráno už mi bolo lepšie a hrad Beckov sa mal stať našim ďalším cieľom. Aj sa stal, ale len za cenu strašlivého nadávania. Kravina neskutočná, asfaltová agónia. Nepomohlo ani príjemné občerstvenie na okraji záhradkárskej kolónie. Ani komunitné trhy pod Beckovom. Nič nepomohlo.
Aby sme tie aktivity striedali, tak sa prihlásila o slovo Petronela a plávali sme tentokrát proti prúdu rieky a okúsili aj umelé, aj prírodné koryto Váhu. Spoločnosť nám robili čajky, volavky, ryby, rybári, nudisti, ale žiadny ďalší plaviaci sa.
Ďalší skvelý nápad nás priviedol do Hlohovca, kde sme v mieste nášho výskytu na periférii nič nevideli. Otočili sme sa teda na cestu späť a trafili sme protipovodňový val. Musím si zapamätať, že nabudúce sa valu vyhýbame, aby Pali nedostal defekt a nemusel to do kempu tlačiť. Ja som nezaháľala a kým on trpel na tom slnku pomalým krokom, ja som to otočila od kempu do obchodu, kde som zaistila proviant na návrat domov. Možno aj takto hektický záver dovolenky prispel k rozkladu mojej mnohoročnej cyklo-obuvi, ktorá skončila v kontajneri.
Susedov sme mali počas toho týždňa dosť. Od takých na ktorých chcete hneď zabudnúť, po Dana s vlastnoručne postaveným autom z PK, Ruda a Dany so staručkým Hymer-om z liptovskej Vily pri Váhu, ostravaka s novučkým mercedesom od Turčana, alebo anglický pár, ktorý objavuje európu a je na ceste z Prahy do Budapešti.
Poznatky z Piešťan: už by sme tam na týždeň nešli, minimálne nie bez liečivých procedúr; autor cyklotrás v okolí, by mal vyhľadať odbornú pomoc, alebo prestať s vytyčovaním pre biky a začať to robiť pre KST.
Objavovací mód sme opustením kempu neopustili a povedali si, že sa ešte zájdeme pozrieť na Mohylu MRŠ na Bradle. Povedali si to aj davy iných, ale nevadilo nám to. Miesta všade dosť, len cesta nahor tak pre jedno auto.
