Rodinný víkend na východe
21.-25.08.2024
Úplne netradične vyrážame na víkend už v stredu po práci, aby sme ešte v noci dosiahli parkovisko pred kempom Haligovce a stihli sa vyspať a na 9.00 už byť zakempovaný a ja v práci.
Pali vyrazil na bike na poľské jazero a ja som mohla po raňajkách v kľude pracovať.
Ako prvý dorazil ctený Paliho brat s detiskami, postavili stan a mohlo sa ísť grilovať, respektíve opekať špekáčiky.
V piatok ráno prebehli obrovské a opulentné raňajky a ako prvý výlet sme si vybrali prechádzku na Haligovské skaly. Ktoré sme síce videli, ale cestu k nim sme nenachádzali a keď už sme ju konečne našli, tak už sme mali za sebou toľko kilometrov, že sme to aj s detskou posádkou otočili do kempu a užili sme si aj preskakovanie spadnutého mostu. Výhľadov a pasienkov a váľania sa v tráve sme si aj tak užili dosť.
Pri príchode nás už čakala ďalšia časť spoločenstva, Paliho rodičia. V tom teple ale nebolo zdravé stáť dlho na slnku a po náležite dlhom zvítaní sme sa pobrali do reštaurácie. A tu nás našla posledná kopa víkendu, Paliho sestra s rodinkou. Dohromady nás bolo 12, nie úplne málo 🙂 a šete stále sme mali dosť špekáčkov a aj zemiakov do pahreby…. to som si naozaj vychutnala.
V sobotu sme si vraveli, že by to chcelo niečo naozaj ikonické. A čo je v okolí ikonickejšie než Tri koruny? Asi nič… Posadali sme do áut a vyrazili na Červený kláštor. Takú melu sme tam nikdy nevideli, a to sme tam už boli neraz. Hlava na hlave, Bicyklov ako v továrni a to sme ešte nevideli, ako to vyzerá na vode.
A zatiaľ čo rodičia oddychovali, mladé nohy zašli na prehliadku kláštora. Po prehliadke zhodnotili, že je čas sa vrátiť do kempu a čakať na odvoz na plavbu plťou.
S Palim a rodičmi sme si povedali, že je skvelý nápad vyraziť do Lesnice, po cyklotrase. Bolo krásne počasie, lákalo to. Hustota nás dorazila. Blbý nápad to bol, ale v bode, keď nám to už vyslovene vadilo, bolo neskoro sa vrátiť späť.
Jeden cyklista to zhrnul do jednej vety: „Toľko j-bnutých ľudí som ešte na jednoom mieste nevidel.“ A mal pravdu. Preto sme sa nakoniec ja a rodičia posadili do bufetu a Pali sa kolobežkou vrátil pre auto a vyzdvihol si nás. Aby sme sa oddali poslednému opekaniu špekáčikov, tusím ich chviľu nebudem chcieť vidieť 😀
A už tu máme nedeľu a nezmanemá to nič iné, iba návrat. Taký dlhší…. Poprad 12.00, doma 23.00… koniec prázdnin, tak čo chcem.
Užili sme si to!