Fláje
07.-09.03.2025
Konečne piatok a môžeme vyraziť! Trochu sme Lea zanedbávali, lebo návšteva z východu a spoločenské vyžitie (v lese v českom raji), ale už sme pripravení a štartujeme.
Cieľ cesty? Na Klínoch sa nám páčilo a o pár kilometrov ďalej je vodná nádrž. Určite si zaslúži preskúmať. Len či na pešo… Uvidíme.
Cesta je o poznanie jarnejšia než pred troma týždňami. Ujazdený sneh len v krátkych úsekoch, kam slnko nezasvieti. Až na ten posledný kilometrový kus cesty, ten je vyslovene ľadový. Vidíme ale svetlá nejakého obydlia a to človeku dodá odvahu.
Parkovisko je aj napriek neskoršiemu večeru stále z polovice zaplnené, aj keď obsadenosť bistra s tým vôbec nekorešponduje. Ukáže sa, že to boli psíčkari a do hodiny ostávame úplne sami. Obriadime všetko potrebné, v a na, aute a zájdeme vysondovať na čaj a mrkvovú tortu, či náhodou nebudú nejaké upozornenia na prespanie v aute na parkovisku, ale naša prítomnosť je ponechaná bez povšimnutia. Fajn.
O pol desiatej odchádza posledné auto z parkoviska a ostávame úplne sami.
Ráno sa budím na dosť čudný dunivý zvuk, také duté praskanie. Vychádzam z auta, mierim k vodnej nádrži, je to ono. Ako sa slnko opiera o ľadovú plochu, tá teplom praská a nasáva vodu, ktorá si potom hľadá cestu spopod ľadu. A celé to duní. Nádhera… Byť slabšej povahy, tak si mením nohavičky.
Naplánovaný okruh nemal byť veľmi dlhý. Okolie vodnej nádrže, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody, to nedovoľuje. Tak sa nikam neponáhľame, v kľude sa naraňajkujeme a pri tom pozorujeme ostatných príchodzích, ktorým smerom mieria. Mnohí sa chodia prejsť len okolo nádrže, do bistra a preč. A niektorí len do bistra 😀 .
My si obúvame turistické topánky a mierime úplne opačným smerom ako ostatní. Do kopca. Ako sa ponoríme do lesa, hneď natrafíme na umelo vybudovaný kanál, ktorý slúžil na splavovanie dreva voľakedy dávno, ale pri trochu úsilia by asi aj dnes dokázal splniť svoju funkciu. ďalej prechádzame okolo skromného vodopádu a stále popri kanáli mierime vyššie a vyššie. Cestou míňame lyžiarsky svah, ktorý to má tento rok už za sebou a blížime sa k rekreačnej osade Český Jiřetín. Tam je už počuť čulý ruch, ako sa poniektorí začínajú pripravovať na príchod novej sezóny a opravujú a vetrajú a upratujú.
Počasie je krásne, slnko nás hreje, občas až príliš, ale keď zájdeme do lesa tak také snežienky ešte nevidíme. A je tam chladno. Okruhom sa vraciame na parkovisko a prechádzame aj úsekom cesty, dalo by sa povedať dokonca aj priesmyku, ktorý je uzavretý pre dopravu, lebo ešte veľa ľadu sa bude musieť roztopiť…
Bistro bolo kapitola sama o sebe, mätou v čaji nešetrili, ani plnenými knedlíkmi, každé jedlo vyzeralo luxusne, chlebíčky lákali… a aj to všetko voňalo. Nabudúce toho vyskúšame viac – až prídeme na biky.
Cestou domov, v nedeľu, sa nám málilo, tak sme to vzali inou cestou domov a pokračovali z Flájí ďalej…. na rozhľadňu Jeřabina, naozaj len skok od cesty, ale krásny výhľad. A potom trocha adrenalínu na ceste s ľadom.