Voda láka, voda volá
27.-29.06.2025
Orlík vol.II
Minulý rok sme vodnú sezónu skončili prvou plavbou na Orlíku a tak bolo akosi vhodné pokračovať, kde sme prestali. Preto sme si našli ako spot na štart Autokemp Velký Vír.
Kemp tvoria dve veľké lúky, mierny svah, trochu ďalej od vody, ale dve, vlastne tri, reštaurácie, malé potraviny. Dokonca taká raritka – kemp v kempe. Sociálky síce postaršie a pomálu, ale nie je na čo sa ponosovať. A mnoho, mnoho, mnoho chatiek.
Po príjazde sme najprv omrkli obe lúky a rozhodli sme sa pre tú „hornú“. Za prvé tam už boli nejaké obytky, bolo tam najrovnejšie a hlavne, na „hornej“ sa už stavali stany do kruhu, čo nám bolo predzvesťou divokej noci. Takej ktorej sa nepotrebujeme úplne stať súčasťou. Neskorý večer nám dal za pravdu 🙂
Po vybalení sme sa šli osviežiť do reštaurácie s veľavravným názvom Nymfa a keďže sme nečakali žiadne hogo fogo, tak prekvapili višňovým pivom od pivovaru Rohozec. Chutilo! Večer sa od tohoto momentu odvíjal príjemne. Bolo príjemne teplo, krátky rukáv…
A do toho príjemna nám občas zaerdžal kôň zaparkovaný o stĺpik plotu golfového ihriska. Tu a tam sa aj snažil stĺpikom kmásať, ale bez úspechu. Aj by som si tipla, že sa tam slušne nudil, kým čakal na svojho kovboja asi 5 hodín.
Spať sme síce nešli s prvou vychádzajúcou hviezdou na oblohu a tak sme mali príležitosť občas počuť ruch „dolnej“ lúky. Začiatok prázdnin jednoducho býva divočina, to sa podá.
V sobotu ráno sme začali piánko… Kávička, omeleta, posedieť, tráviť čas sledovaním hrajúcich sa štyroch mačiek až do neomrzenia…. No ale, neprišli sme sem len tak lekovať, však?
11:00, obloha oblačná, teplota akurátna, nahodíme outfit nádržových plavcov a vrážame! Petronelu aka kanoak kompletujeme až na brehu, včerajšia inšpekcia prístupu k vode dopadla pochybnosťami, či to nebude príliš dlhá cesta k vode s nafúknutým člnom.
A vyplávame! Smer pravá ruka zo zátoky a ani sa jeden nenadeje a už vidí zámok Orlík nad Vltavou. Ten sa s každým ponoreným pádlom približuje a zväčšuje, sediac si na svojom brale. Pri tom všetkom pádlovaní konštatujeme, že voda je zatiaľ celkom čistá. Občas nejaký hlúčik siníc vidíme, ale zatiaľ žiadna dráma.
Pokračujeme si v slušnom tempe a ako nič zrazu badáme Žďákovský most. Preplávať popod neho je paráda. Baví nás to. Ale už máme v našich kancelárskych rukách 4 kilometre a tak sa otáčame k štartu.
Míňajúc náš kemp zamávame a ideme ešte pár záberov o 900 metrov ďalej do kempu Radava, na jedno osviežujúce. A vlastne sme kemp ani veľmi nevideli, lebo je schovaný buď v stromovom poraste, alebo až za horizontom, alebo smerom, kam sme sa nedívali. Na tom ale nezáleží, lebo po pivku sa naloďujeme a vraciame sa „domov“. Cestou konštatujeme, že je na vode naozaj veľa plavidiel a ani po toľkých rokoch v ČR nás neprestáva ten fakt udivovať.
Aj nám vyhladlo a aj sme zvedaví na ponuku Nymfy – tej reštaurácie. Ťažká klasika, typická letná kuchyňa – smažák, řízek, vrabec. Na odľahčenie je ako príloha možnosť varených zemiakov :), ale veď sme na výlete.
Samotný večer je kľudný, okorenený rádiom „Blatník“, to nechám bez komentára…
Nedeľa ráno a krásny letný deň! Ešte ani slnko nevyliezlo poriadne z postele a už to ukazuje 23 °C!!! Berieme to teda dosť ízy a sily pri balení neprepíname. Ideme to na pohodu až takú, že doma sme už o 12.00. A to sa nám stáva, len keď sme doma :D, aj navarené máme od piatku….
Ešte teda odbočím – miesto na obed sme vybrali Bistro Lívanec v Horním Bezděkově, lebo oslávenec si zaslúži nejakú fajnotu. A páčilo sa nám tam, aj sme si vynikajúco pochutnali a ešte k tomu všetkému na vrch tam točia Únětice. Nahoda? Nemyslím si 😉
Skvelý víkend 🙂 Fajne bolo!