Poľská novinka
Takto po návrate z predĺženého víkendu, prehlasujeme tento náš počin za výlet zatvorených dverí…. ale k tomu sa ešte dostaneme.
V piatok sa doprava okolo Prahy zase zbláznila… V utorok štátny sviatok…. pondelok si berie voľno každý kto môže… no neber to! Ale my už tradične aj napriek tomu sadáme do auta a mierime k svojmu cieľu.
Teupitz
Nateraz je ním parkovisko na polceste, mestečko Teuptzig, blízko Berlína. Je na úplnom konci sveta. Slepá ulička, jediný jazdný pruh. V cieli parkovisko pre cca 12 áut. Na dohľad jazero s výhliadkou.
Prespávame, je tu kľud. Ráno obzrieme jazero a centrum mestečka, ktoré je brutálne ospalé – o deviatej ráno tam ešte nie je ani živáčka. Po krátkom exkurze zdvíhame kotvy a mierime na sever.
Swinoujscie
Prichádzame do cieľa a rozhodujeme sa medzi možnosťami stellplatz vs. kemp… Obhliadneme stpl a teda nic moc, síce v prístave, ale kol dokola nič…. stáčame to teda ku kempu Relax a tam už je to o poznanie lepšie. Blízko promenáda, pár obchodov, ale hlavne sú k dispozícii sociálky, kuchynka, všetko za závorou. A cena? Zrovnateľná s miestom v maríne. Ostávame.
A keď už teda máme čas a sme na mieste…. musíme obzrieť miestny ikonický maják. Máme ho len kúsok. Prejdeme si promenádu načančanú ako v sezóne, a dlhatánsku piesočnú pláž…. Spoločnosť nám robia mraky ľudí, hemží sa to tu čajkami, havranmi, psami. Je to tu omnoho rušnejšie než minulý rok na Rujáne.
Maják máme na dohľad. A je prekvapivo malinký. A aj keď sa priblížime – je dokonca ešte menši…. vlastne je vysoký asi ako trojposchodový dom. Urobíme si pár fotiek, pokocháme sa… a šviháme späť do kaviarne, kde sme si pred chvíľkou dávali kávu a maple hot chocolate.
Cestou si ešte zájdeme obzrieť Biedronku… a potom už konečne domov…. a Hypergrid.
Ráno si vytýčime ako cieľ pevnosť Gerharda… už večer sme skúmali, ako sa dostať na opačnú stranu ústia, ale prievozník „nekursuje v niedziele i swietky“…. Nápad nás ale neopúšťa. Radíme sa teda na recepcii kempu ako na druhú stranu a trajekt vraj normálne funguje. Dávame sa teda všanc a skúsime to. A div se světe…. trajekt premáva a je dokonca zadarmo… Počas plavby míňame vojenský prístav, s prísnym zákazom fotenia zo súše, ale z mora sa človek pokochá.
Pevnosť sa zdá byť na dosah. Ale nie je tomu úplne tak…. do cesty sa nám stavia cesta uzatvorená kvôli novému LNG zásobníku…. akože nemáme problém, len by mohli na stránkach pevnosti označiť komplex ako zatvorený.
Ideme teda „obchádzkovou“ trasou, ktorá nás ale navedie tak maximálne na podzemné mesto a rozhľadňu s bývalou pozorovateľňou… kde nás čaká oznam… 1.) týpek z podzemného mestečka má dovolenku, 2.) rozhľadňa je proste mimo sezónu zatvorená, 3.) cesta na pevnosť Gerharda je zatvorenááááááááááááá.
Ísť pešo celú cestu späť sa nám vážne nechcelo. Ale objavili sme blízko zastávku vlaku. Bolo to rýchle rozhodnutie. Skúsime. Chvíľu nám trvalo sa zorientovať „kde je sever“ a z ktorého nástupiska pôjde vlak našim smerom, ale za pomoci domácich sa nám to podarilo. Nakoniec sme mali cestu zadarmo a načierno, lebo sprievodčík sa nedostavil a cez net sa mi nepodarilo v časovom prese kúpiť lístky. Bolo tam krásne teplúčko.
Návšteva pevnosti nás ale neopúšťala a tak sme skúsili pevnosť Aniola (Anjela). Privítanie srdečné, obsluha úslužná. Súčasťou je galéria umenia sklárskeho a maliarskeho. Úchvatné. A k tomu 3 poschodia o histórii pevnosti
K záveru dňa ešte horúca sprcha, fischerbrotchen a nočná prechádzka na pláž. Z mora na nás blikali svetielka lodí rôznych farieb – zelené, červené, biele, žlté, všelijaké.
A nakoniec ešte aj Zubria obora je v pondelky zatvorená….. neeeeeee….. Sa asi fakt budeme chcieť vrátiť 🙂 .
Kromlau
Ikonický Čertov most sme na trase nemohli vynechať. Pravda, cesta k nemu bola upršaná, ale inak skvelá… A Rododendonový park bol pre nás milým prekvapením… také rodondendrony sme jakživ nevideli. To neboli kriaky, to boli takmer stromy.
A most samotný bol – skvelý.
Leknica
Bolo treba niekde aj prespať. Do kempu sa nám nechcelo, ono ani nebolo veľmi kam…. tak sme to poslali na parkovisko vedľa Unesco geoparku, bývalý ťažobný komplex, mnoho jazier v lesoparku, s rozhľadňou. Tma v noci taká, že dva kroky od auta človek trafí nosom strom, ale kľud a ticho…. Krásne to tu majú.
Liberec
Keď sme už na tak krátku vytýčenú dobu videli všetko možné, rozhodli sme sa smerovať k domovu. Najprv sme chceli okúsiť pivovar Albrecht vo Frýdlante, ktorý sa ukázal ako totálny….. škoda reči, smrad, smažené jedlá, zima…. kúpili sme si vzorky pív a smerovali na Liberec…. Skúste tam nájsť oficiálny stellplatz…. keď sa koná akcia (ako napríklad Sokolský beh pri príležitosti 107. výročia vyhlásenia ČS republiky), nemožné…. Ale uzniesli sme sa, že na parkovisku ostaneme a tak sme vykonali. Zašli sme si na pizzu a spokojne sa rozbehli na krátke „rozmýšľanie“ a Hypergrid.
V stredu ráno to už bolo len o káve, raňajkách a dlhej ceste do Prahy…. lebo sa všetci vracajú z jesenných prázdnin. Sme ale doma a môžeme povedať jediné…
Fajne bolo!