Simply GAPA

10.-14.02.2026

Január nám utiekol, ani sme si nevšimli. Pali bude meniť prácu. Času teda na nejaké voľno nebolo. Taliansko vo svetle ZOH v Taliansku neprichádzalo do úvahy. Trápili sme si naše hlávky nad destináciou a nakoniec nám z toho vypadlo iné dejisko ZOH – trochu viac v minulosti – GAPA.

Už v piatok večer sme sa zbalili a do auta všetko odnosili. Ráno na úplnú pohodu sme si dali kávu a zamierili k cieľu, aby sme po piatich hodinách dve minúty pred druhou „klopali“ na závoru kempu. Privítali nás milo, pridelili nám stánie a my sme sa šli vybaliť a popremýšľať nad odjazdom na zjazdovku na následujúci deň.

Ráno o deviatej nás čakal odvoz na Garmisch Classic. Počasie také premenlivé. Podľa predpovede aj dážď, aj sneh na programe, ale my neklesáme na duchu :), kupujeme si celodennú permanentku a lanovkou si to šinieme do výšin.

Na zjazdovkách nestretáme mnoho lyžiarov, nikde nikto…. môžeme si to pustiť kadekoľvek :). Hneď prvú jazdu si dávame teda poriadne dlhú, až úplne na nástupnú stanicu od Garmischu…. to teda bola jazda! Po takom yačiatku si to želalo malú odmenu.

A tak sme lyžovali do malého zbláznenia, vyviezli sa na úplný vrchol strediska, kde vládne len prírodný sneh. Dali zopár jázd a zaparkovali na obed. Opäť raz obrovské porcie. Jeden si vraví ako má po tom všetkom pokračovať v jazde. Dali sme si záväzok, že odteraz len jednu porciu spolu 🙂 .

O druhej sa nám počasie malinko pokazilo a dážď nás zahnal na horúcu čokoládu a iné dobroty do chaty. Tam sme prečkali až kým nebol čas vyraziť k odvozu do kempu.

Vo štvrtok sme si zopakovali to isté stredisko. Slniečko sa nám schovávalo a tak bolo zbytočné merať cestu na Zugspitz. Program sa nám aj v tento deň nápadne podobal predošlému dňu. Ale užili sme si to aj napriek opakujúcemu sa dažďu v dolných polohách a snehu v horných.

Piatok… Predpoveď sľubuje slnko! Zugspitz nás volá a my jeho volanie vypočujeme. Ešte večer sme si kúpili permice a tak si ich na stanici zubačky vyzdvihneme a už nám nič nebráni užívať si výhľady, občas pod nejakým mrakom, ale poväčšine jasno :).

Lyžovačka to teda bola riadne náročná. Čisto prírodný sneh a slnečné lúče. Bez hanby priznávame, že sme to teda do záverečnej fakt nedali. Ešte po obede sme tomu dali zopár šancí, no zjazdovky sa rýchlym tempom zhoršovali a my sme si povedali, že sa takto pred cestou domov nepotrebujeme dokaličiť. Lyže na ramena a ideme domov. Teda do kempu.

Sobotné ráno je v znamení balenia, umývania, platenia a lúčenia sa. Cesta domov je bezproblémová. Stojíme chvíľočku pred Regensburgom, ale to je tak všetko. V protismere to bolo oveľa dramatickejšie. A tak sme radi, že prichádzame domov v skvelom čase.

Fajne bolo!