Za Dánskym vetrom

06.-10.05.2026

Jeden predĺžený víkend sme sa veselili na východe a prišiel čas, aby sme sa veselili kdesi na západe!

Preto naše dvojstopé vozidlo smeruje na dánsku pláž Rømø. Ale pekne poporiadku a vyrážame 🙂

Proti prúdu všetkých pracujúcich o rannej siedmej hodine ukrajujeme jeden kilometer za druhým a nechávame Prahu za sebou. Vôbec sa nedivíme – cesta pred nami je, s výnimkou nájazdu na diaľnicu, ale naozaj prázdna. My sa ani nenazdáme a prechádzame dokonca prázdnou hranicou s Nemeckom, kde síce chytajú, no nás vyhodnocujú ako neškodný materiál. (Na rozdiel od SK Fin Správy, kedy si pán na diaľnici neskoro všimol, že nie sme klasická dodávka. Stihol nás ale neposlať na odpočívku a nechal nás pokračova, ak sa dokážeme pripojiť. Pripojili sme sa)

Kilometre po Berlín boli celkom fajn. Za Berlínom opravovali diaľnicu, tak sme trochu spomalili…… Aj na hranici s Dánskom nás nechali prejsť…. A odvtedy sa nám teda chcelo o málinko menej a cesta nám začala byť akási dlhá, alebo čo.

NaNakoniec sme podvečer dorazili do Ribe a boli sme teda taaaaaaaak zdemolovaní, že sme sa už z verejného stellplatzu ani nehli smerom k mestu. Ale po večeri sme sa aspoň na chíľku prejsť po priľahlom okolí a potom už bol čas ísť spať.

Ráno plní energie a poriadne oddýchnutí vstávame, odbijeme si rannú rutinu a vyrážame do ulíc najstaršieho mesta v Dánsku i celej škandinávskej oblasti.

Mestečko je to naozaj malé a takto skoro ráno, keď ešte ani kaviarne nie sú otvorené, má každá ulica svoje čaro. Túlame sa zatiaľ bez cieľa. Múzeum otvára o viac než hodinu a aj tak máme najradšej objavovať mesto prakticky bez plánu.

A tak sa nám prihodí, že doputujeme až ku kanálu, pokračujeme popri vode, kam až môžeme a objavíme ostrov na ktorom stála kedysi dávno pevnosť. Dnes ju pripomína socha Dagmar (dcéra Otakara Přemysla I.).

Prechádzame námestiami, míňame fontány, obdivujeme katedrálu a kostoly a okolo nás to začina pomaly ožívať. Z hotelov a penziónov sa trúsia turisti a školské výlety, na ulicu začínajú pribúdať stoly a stoličky pred kaviarňami a reštauráciami. A to všetko za výdatnej asistencie slnečných lúčov, ktoré už majú aj silu.

Z ničoho nič počas potulky stojíme pred Vikingským múzeom. Spolu s partou asi 4-ročných škôlkariek…. paráda. Ešte je zatvorené, otvárajú o dve minúty 😀

Nakoniec sme o škôlke ani nevedeli, pretože expozíciu na boso prakticky preleteli, aby sa mohli hrať v starovekej „dedine“.

My sme si expozíciu prešli o dosť starostlivejšie a páčilo sa nám.

Z múzea sme zapli návratový modul k autu a zrazu ako keby sme sa ocitli v úplne inom meste. Kaviarne, suvenýry, turisti, vône z cukrární a pekární…. miestami snáď aj úzko začínalo byť – najvyšší čas posunúť sa.

Už by si to žiadalo nejaké more, alebo spoň nejaký náznak. Ten prichádza o pár kilometrov ďalej v meste Esbjerg, kde je náš jediný cieľ monument na počesť založenia mesta (alebo tak niečo). Ten práve opravujú, ale nič mu to neubralo na majestáte.

Cestou míňame doky a uskladnené komponenty veterných elektrárni – sú OBROVSKÉ.

Predposledný cieľ našej cesty je Rømø. Doslova ikonická pláž, na ktorej sa v lete, v zime na oblohe naháäjú draky a kity…

Strávili sme v priľahlom kempe dve noci. Bol poloprázdny, veterný, skvelo vybavený. Pred vjazdom kolonáda s potravinami, reštauráciami, športovými potrebami, suvenýrmi… Jednoducho, všetko čo potrebuješ. A ako čerešnička na torte je západ slnka.

Spravíme si aj výlet na opačný koniec ostrova, kde to ani omylom nežije tak veľmi, ale dávame si skvelý Fish brotchen, prejdeme sa promenádou, nakúpime a mierime späť k nocovisku.

Ráno balenie a smer Berlín. Cestou vyberám kemp alebo stellplatz na prespanie a darí sa niečo nájsť snáď až na desiaty krát. Nakoniec vyberám kemp pri Motzen See. Krutá klasika v okolí – 184 nehnuteľností a 42 miest pre turistov. A keďže už je máj, nehemží sa to tam len domácimi, ale aj komármi, ktorí štípu! Ale bolo tam ticho a čisto a voda tiekla horúca 🙂 .

Nakoniec by sme vrátili na každé jedno z tých miest lebo – Fajne bolo!