2026-13-frantiskovylazne

Lázeňsky nováčik na zozname

03.-06.07.2026

Slávime Jana Husa… ako kto… ale okrem teda potenciálne zatvorených obchodov to znamená aj deň pracovného pokoja.

A keď už posledný pokus o bike nedopadol najlepšie – dostávam šancu na reparát :).

Máme vychytávku – už žiadne pokusy s vodou v komore a ako sa fajne pláve na plávajúcej podlahe. Chelo to len špeciálnu násadku na kohútik vo vani a čerpanie vody sa môže začať. Alebo aj nie, lebo kohútik máme, tak si načerpáme vodu až v kempe, neasi?

Príjazd do kempu by sa rozhodne nedal nazvať typicky pohostinným. Najprv narážka na národnosť. Na recepcii kempu, kde 50 percent osadenstva má nemeckú značku, ale akože dobre.

Následuje program nazvaný „čím to asi tak môže byť?“.

Máme už v nádrži asi 40 litrov vody, ale z kohútika ani kvapka… vybalíme náhradné čerpadlo, ale ono to pôvodné stále točí. Tak sme to skúsili znova zapojiť…. et voila. Funguje.

Vravíme si, že podporíme miestne občerstvenie a omrkneme, čo dobrého by sme zajtra mohli dať pri návrate… eeeeeeee, ďalšia dávka milého privítania. Otvorené len do siedmej, v nedeľu do piatej a ešte navrch prednáška o tom, že nikto nechce pracovať v službách, lebo ľudia platia kartou a nenechávajú tringelty… OMG! Tak sem už nepáchneme.

Ale noedradí nás to a ráno (nie úplne skoro) osadáme bajky a objavujeme.

Vulkán – vraj vrchol starej sopky a dokonca aj s Goetheho stopou

Cheb – tak to bolo úplne neskutočne veľké prekvapenie. Centrum je nádherné, lesopark upravený a funkčný. Okrem iného je to aj Európske hlavné mesto športu 2026. A my sme ostali s otvorenou pusou. Ochutnali sme miestne pivo a posunuli sa o niečo ďalej.

Františkovy Lázně – ani sme netušili ako blízko sú od Chebu, ale ani sme veľakrát nešliapli do pedálov a už sme sa kochali krásnym kúpeľným mestečkom. V čase našej návštevy tam bol pokoj a kľud, aj vďaka prebiehajúcemu festivalu v Karlovych Varoch. Dali sme si občerstvenie, posedeli, pokochali sa voňajúcimi ružami a vystelili v ústrety kempu.

Pred konečnou sme sa ešte zastavili na krátku obhliadku bistra na pláži.

Nedeľný výjazd bol o kus dobrodružnejší. Vidieť býka PRED a nie ZA plotom – dosť ma to namotivovalo… Ale za zákrutou čakala odmena, mašinka! Úzkorozchodná železnica k lomu na íly a zeminy.

A cez cestu čakal areál rašeliniska s asi kilometer a pol dlhým okruhom.

A nakopokn tretí pokus v okolí kempu, chaloupka…. a skvelá paní majitelová a fish and chips 🙂