Príliš športové lyžovanie
13.-16.03.2024
Lea sme si priviezli domov už v utorok, aby sme ho v kľude napakovali všetkým lyžiarskym vybavením, naložili všetok proviant a v stredu ráno v kľude ukázali ceste do práce chrbát. Cestu sme si neprekvapivo ozvláštnili tankovaním v Innsbrucku 😀 a potom nás už čakala necelá hodina do cieľa.
V Sölden-e sme zatiaľ nikdy nelyžovali a počuli sme o tom toľko, že nám to nedalo a museli sme okúsiť na vlastnej koži. Hľadanie kempu nebolo úplne jednoduché, navyše, mali sme doporučenie na jeden sídliaci s termálnymi kúpeľami… Ale to bolo už tak ďaleko od lyžiarskeho centra…. že sme dali šancu malému Naturcamping Kuprian v Huben-e.
Vždy, ale úplne vždy, nás vydesí na recepcii otázka: „A rezerváciu máte?“. Aj keď vidím prázdny kemp, aj tak mám po tejto otázke obavu, či tam nečakajú nejakú ohlásenú akciu.
Kemp mal 4 časti – zrekonštruovaná budova so zázemím všetkého druhu (od práčky a sušičky, umývačky riadu, súkromných spŕch….) – vrátane spoločenskej miestnosti, rovné státie skoro ako pre autobusy, trochu halabala státie pre menšie obytky a terasy. A terasy slúžili poväčšinou domácim na dlhodobé státie, s úplne luxusnými výhľadmi. To všetko dopĺňala ešte reštaurácia s vynikajúcou pizzou a sauna na poschodí (tá bola ale fakt drahá). Jeden si už viac priať nemôže.
Po zakempovaní bolo ešte stále vidno a po celodennom sedení v aute bol čas na prechádzku po okolí.
Lyžiari sa ešte nevrátili zo svahov, tak reštaurácie a občerstvenia ešte zívali prázdnotou. No našli sme ich cestou neúrekom. Necelý kilometer od kempu sme objavili aj obchod, klasické potraviny a ešte aj stajňu a kravín, prakticky v centre.
Ráno sme sa prezliekli za lyžiarov a trasou včerajšej prechádzky došli k najbližšej zastávke skibusu. Aj keď sa to večer zdalo v pohode, tak s lyžiarkami na nohách nám ro zabralo 10 minút. Linka 44 nás zaviezla priamo k nástupu na kabínku v Sölden-e, úplne zadarmo. V ceste za lyžiarskym zážitkom nám stál už len samoobslužný terminál na skipasy 🙂 , zvládnuté za 5 minút a hor sa na kopec.
Zjazdovky boli celkom fajnové, do 12-tej aj sneh držal, ale potom sa začal prakticky boj o zdravie. Aj modré zjazdovky začali byť rozbité a všade sa váľali padajúci lyžiari. Slnko nám to ale spríjemňovalo. Potiahli sme to do druhej a sadli na jedlo, aby sme plynulo pokračovali do kempu.
Opäť sme vyrazili na skusy do potravín, dali sprchu v absolútne luxusných sprchách a zaliezli do vyhriatej obytky.
V piatok ráno sme si povedali, že Sölden bol fajn, ale že je tu aj viac možností, ktoré si nesmieme nechať ujsť. Vybrali sme sa teda na Hochgurgl. jediná nepríjemnosť bola 30 minútové čakanie na autobus, Dalo by sa použiť obligátne „lidé viseli z oken“, keď okolo zastávky prechádzali skibusy bez zastavenia, ale dočkali sme sa! Stredisko nás nadchlo. V tomto stredisku boli zajzdovky oveľa športovejšie než sme zvyknutí z talianska a bol to riadny záhul. Tamojšia modrá ani zďaleka nepripomínala modrú, ale taliansku bordovú.
Svahy boli severné a neopakoval sa včerajší scenár s rozbitými zjazdovkami…. paráda :). Dalo sa na nich vydržať až do záverečnej… ale ešte nás čakal vedľajší Obergurgl, ktorý bol výživný už len tým, že bol preplnenejší a aj zjazdovky tomu zodpovedali. V každom prípade sa lyžovačka vydarila na jedničku s hviezdičkou. Večeru sme si dopriali z priľahlej reštaurácie, ale keďže sme nemali rezerváciu- zjedli sme si ju „doma“.
V sobotu ráno sme premýšlali ako naložíme s posledným dňom. Vyhrajú lyže? Alebo iný program? Tak sme sa zbalili, zaplatili a Aqua-Dome Längenfeld sa mohol triasť! A my sme sa tiež nemohli dočkať…. Slaná termálna voda, ľudí akurát, veľmi príjemný zážitok, striedajúc bazénovaé lieviky. Normálne bazény mali len teplú vodu, ale aj tak to bolo labúžo.
Keď už sme mali toho rochnenia tak akurát, uvarili sme si v Leovi kávu a čaj na cestu a vybrali sme sa v ústrety všetkým búrkam, ktoré nás mali cestou domov sprevádzať.
https://www.soelden.com/en/activities/winter/skiing-snowboarding
https://www.gurgl.com/en/activities/winter/skiing-snowboarding