Prezidentské volenie
21.-24.03.2024
Štvrtkové ráno (výnimočne) prebehlo v prípravnom móde, na obed som naložila náklad a vyrazila miesto obeda na Novo. Tam si dokončila pracovný deň a o pol piatej bola pripravená na výjazd.
Cesta do Olomouca nám ubiehala utešene. STPL si pre nás pripravil zážitkovú príjazdovú cestu, ktorá vôbec nevyzerala ako svojmu účelu slúžiaca a mali sme nejaké tie pochybnosti, či ideme správne. Nakoniec sme STPL našli, uprostred poľa, úplne prázdny, čakajúci len na nás.
Vybrali sme si teda miesto podľa…. no len tak…. a zabývali sa. Ale len tak na rýchlo, lebo tu strávime len jedinú noc a posunieme sa ďalej. Z jednej strany sme mali výhľad na Svatý kopeček a z druhej obrysy Olomouca aka Olmíka. Servis tam v dobe našej návštevy nebol sprevádzkovaný, miesto bolo vo fáze príprav. Ale platiť za miesto bolo možné prostredníctvom QR kódu, parcely sú priestorné a rovné. Iste to tu bude parádne, dokopy pre asi 20 áut.
V piatok sme si na mieste odbili pracovné povinnosti, pohostili sa dovezeným jedlom, stretli majiteľov, ktorí sem prišli na víkend obytkou na skrášľovaciu brigádu (prišli sadiť kvietky a grilovať s pomocníkmi, ktorí sa podieľali na výstavbe z radov dobrovoľníkov). Majitelia sa zdajú byť veľmi príjemní, pozdravili sme, pochválili a pokračovali v naplánovanej trase.
Ktorá nás zaviedla priamo do Olomouca, kde si chcel Pali v predajni bicyklov TS Bohemia vyskúšať vyhliadnutý gravel bike. A ktorý si nakoniec nevyskúšal. Akosi nám ušlo, že v tom termíne sa koná cyklo-výstava a tak mali skoro všetko (ale hlavne vyhliadnuté) v Prahe. Tak si vyskúšal úplne iný. A my sme sa posunuli o ďalších pár kilometrov na východ.
Nové Mesto nad Váhom – jakživ sme tam neboli. Cestou sme sa snažili nájsť nejaké miesto, kde by bolo možné načapovať vodu, ktorá nám chýbala (verili sme, že STPL bude funkčný), ale márna snaha to bola…. Veľlmi márna. Každý kohútik, ktorý sme cestou stretli bol ešte zazimovaný. A tak sme sa museli uchýliť k najkrajnejšiemu riešeniu…. Tesco a balená voda.
Pri vybaľovaní nákupu sa nám voľajaký týpek snažil predať kradnutý tovar, zahrňujúci, okrem iného aj akuvŕtačku…. skrátim to – poslali sme ho do riti.
Podľa P4n sme si našli parkovisko na prespanie, kde sme strávili celkom hlučnú noc…. Parkovisko na brehu jazera, pred kempom, kde sa stretáva miestna omladina…. Ale aj táto pohroma skončila a ráno sme po raňajkách, káve a príprave desiaty, začali hľadať ZŠ s volebnou miestnosťou. Pokus o prezidenta. Nevydalo.
Ďalší bod záujmu nás doviedol až ku Kamennej búde, uprostred lesa, kde sme nechali auto a vyrazili na 16 km túru CZ-SK pohraničím, cez Veľkú Javorinu, okolo vysielača, míňajúc Holubyho chatu. Bol to vynikajúci okruh, výhľady fantastické. Pri chate sme si dopriali pripravenú desiatu a potom sme to vzali najkratšou cestou k autu.
Stihli sme to LTT (len tak tak). V sekunde, keď sa za nami zavreli dvere – dvihol sa vietor a spustila sa smršť. Rútili sme sa z lesa, len čo nám rozbitá lesná cesta dovoľovala.
A bola tu posledná štácia. Velehradské vinice a STPL nášho obľúbeného vinárstva Hruška, kde bol síce servis pre nízke teploty obmedzený, ale dalo sa. Zobudiť sa ráno s výhľadom na vinice má svoje kúzlo. A s týmto príjemným dojmom sme sa lúčili, blížiac sa k ďalším mračnám.
