Slnečné Slnečné skaly
18.-22.06.2025
Víkend bol plánovaný dosť dlho dopredu, no aj tak sme urobili malinkú zmenu a nevyrazili z domova vo štvrtok, kedy nám začínala dovolenka, ale hneď v stredu po práci.
Akože… mali sme takú myšlienku, že to potiahneme až na Slovensko, ale nakoniec sme to zapichli kúsok za Zlínom. Na nám známom mieste Újezd nad Valašskými Klobouky. Ani tentokrát sme tu neboli sami. A spoločnosť nám robila upratovaná obytka so španielskou osádkou, z ktorej sa zvuky vysávača vinuli do dlhých nočných hodín.
Ráno nas vítalo krásnym výhľadom, čistou oblohou a sviežim vzduchom. Pripravili sme si kávu, užili si výhľad a vyštartovali smer Rajecké Teplice.
Takto by som to asi opísala…. Museli sme…. Chceli sme… Potrebovali sme vrátiť vratné obaly, tak sme si to namierili do Púchova. Lenže sme netušili, že cesta na Makytu z českej strany sa robí nová. Tak sme cestou blúdili po všelijakých dierach, s dvojnásobným časom trvania cesty…. Nevadí! Automat nám za odmenu zobral všetky plechovky 😀
Inak nám cesta ubiehala príjemne a z toho Púchova to bol už len kúsok.
Príjazd do kempu bol na pohodu. Privítala nás rozdivočená a energická slečna správcová, vysvetlila čo a ako, nasmerovala nás k rezervovaným chatkám a nechala nás byť. A tak sme všetko rozbalili a začali čakať na zbytok party. Nakoniec prišli všetci- Paliho rodičia, brat s detiskami aj sestra s manželom a ich detiskami. Bolo nás habakuk. Poloha chatiek nám umožňovala sa tom poriadne roztiahnuť. Oproti chatkám na lúke Leo, vedľa Macko so svojim stanom a medzitým stôl s lavicami, uprostred všetkého. Stredobod stretávania.
Zvítanie bolo tradične búrlivé 🙂 vrelé a mohol sa začať hlavný program – hodovať a jeden z druhého navzájom tešiť sa. Prebehlo aj opekanie špekáčikov, úplne do zbláznenia.
Aby nám dni zanechali aj nejakú pamäťovú stopu, boli aj výlety!
Prvým bol náučný chodník po Slnečných skalách. To teda bol adrenalín! Po takej kozej cestičke som už teda dávno, pradávno, nešla…. Trochu sme aj podvádzali a skrátili si Paliho pôvodne naplánovaný okruh, o dosť 😀 , ale nedalo sa inak. Bolo horúco a to nám vlastne ako dôvod stačilo.
My sme mali náš spot na konci kempu a až pri návrate z výletu, sme prešli komplet celým kempom. A to nám vyrazilo poistky. Rozľahlý, aj celkom rovinatý, na brehu riečky. Jediné čo nám nešlo do hlavy – ako sa to dá obslúžiť troma záchodovými misami a troma sprchami na jedno pohlavie.
Ďalší deň sme si vybrali na oko ľahší cieľ – hrad Lietava. Cesta nahor bola síce krátka, no o to intenzívnejšia. Najprv prudké stúpanie ulicou, lúkou a napokon aj lesný terén, plný koreňov a skál. Príjemná záležitosť. V cieli nás čakal rozľahlý hradný útvar, čulý ruch rekonštrukčných prací, občerstvenie, informačných tabulí do zbláznenia 🙂 a poriadny chládok.
Prešli sme si tam každý dostupný kút a zapichli to na trávnatom vŕšku, ľahli si do trávy a boli spokojní.
Cesta nadol bola o poznanie rýchlejšia a znamenala jediné – ide sa kúpať. A kam inam v okolí, ak nie do Rajeckých Teplíc a anticky gýčovitého liečebného Aphrodite, že? Cena vstupného tam nie je úplne priaznivá, ale zaručuje prirodzený filter. A tým pádom tam bolo ľudí tak akurát :).
Nedeľa už znamenala len jediné – balenie, upratovanie, skladanie, spoločné fotenie a odchádzame každý iným smerom.
