Terezino údolí na Novohradsku
17.-19.05.2024
Zaklapnúť ntb, priviazať myš, zapichnúť chuť pracovať, nájsť cestu na Nové Hrady. Tak nejak v skratke vyzeral posledný pracovný deň.
Na prenocovanie na dve noci sme si tentokrát nevybrali kemp. Letmý pohľad do kalendára napovedá, že by to aj tak bolo márne. Preto sme si povedali, že to konečne dáme naozaj na lacno a parkovisko pri vstupe do Terezina údolí splňoval všetko. Nemal nič a navyše len schovanú TOI TOI-ku, ktorá sa hodí, keby bolo zle nedobre s obsahom záchodu.
Park je krásny. Je to umelo vytvorená krajina v romantickom štýle, s mnohými priehľadmi do krajiny skrz umne vysadené stromy. Uprostred sa nachádza letohrádok s fontánou, ktorý dnes slúži ako kaviareň. Súčasťou parku je aj umelý vodopád. Veľlmi milá prechádzka to bola.
Z parku sme sa vydali ďalej okolo strarobylej usadlosti cez lúky do pivovaru Zevlův mlýn. Takým otvoreným priestranstvom sme už dlho neprechádzali. A ten pokoj.
Zevlův mlýn je malý pivovar na starom statku. Súčasťou je penzion, reštaurácia, jazierko, farma. Vo vnútornom dvore bol malý kurník a v ňom asi zo desať malých pipiniek (kuriatok). No nebolo tej duše, ktorá by sa nepristavila a neusmiala na tie kuriatka. Jedlo bolo OK a pivo tiež, ale na maximum by to ocenil len vyčerpaný cyklista. Inak žiadny wow sa nekonal.
Od mlyna sme to mali už len z kopca, lesíkom, kde sme stretli hrozivý most samovrahov a okolo samotného Nového Hradu. Dopadlo to ale dobre 🙂
Celý okruh nám zabral 15 kilometrov a vrátili sme sa k východziemu bodu aj celkom uťahaní.
Po obe noci, ktoré sme tu strávili sme mali aj spoločnosť, zakaždým inú, keďže tade vedie obľúbená Stezka Českem.