Tanvaldský Špičák
17.-20.11.2022
Je ráno a prší. Leo už druhý deň stojí na našom parkovacom mieste. Otázka je jasná, odpoveď o niečo menej. Vyrazíme? Na všetkých možných aj nemožných weboch a FB skupinách, po ktorých sme zbierali pasívne múdra o zimnom karavaningu nám našeptávali zhodne: „Ideme.“.
Ale jedna vec je vyraziť prvýkrát do nehostinného prostredia, súc si neistý, či sme si z preberania všetko zapamätali, či si poradíme a niečo iné je byť ostrieľaný skúsenosťami. Tak sme si povedali, že sme ostrieľaní teoretici a čo by sa asi tak mohlo stať. V najhoršom sa vrátime domov.
Aj preto naša prvá cesta mala za cieľ kemp. Zdalo sa nám to ako najlepšie riešenie… Ak si nebudeme vedieť poradiť sami, tak sa poradíme s niekým na mieste činu.
Ja som si zbalila predovšetkým antibiotiká a tabletky na bolesť po vytrhnutom rezíduu zubu. A Pali zbalil všetko (p)o(d)statné. Kliny, hadicu, pol-kabátik na predok auta, plynové bomby, chémiu a tak ďalej a tak ďalej.
Vyrážame. A prší! My to ešte nevieme, Leo to určite tuší, ale ukáže sa to ako úplný štandard 😀 asi v rámci skúšky odhodlania, alebo tak niečo. Cesta nám ubieha, auto spokojne pradie, my svorne klepeme kosu. Neboli sme dovtedy oboznámení s teplotným štandardom pri cestovaní v dodávke, rozčarovanie bolo prítomné, ale len do momentu kedy, nás začal zahrievať adrenalín z ciest mimo diaľnicu.
Príjazd do kempu mal príchuť obavy, či sa tam vôbec dostaneme. Už z cesty a od vjazdu sme videli prakticky do posledného miesta zaplnený kemp. Na recepcii ani nohy, ale pobehoval tam maník, ktorý nás nasmeroval na jedno z mála voľných miest. Lepšie sme dopadnúť ani nemohli. Relatívne rovno, voda blízko.
Začala teda rutina, ktorá sa nám odvtedy priam zažrala do najhlbšieho podvedomia:
- zapnúť topenie
- nasadiť pol-kabátik
- načerpať vodu – na prvýkrát a nie posledný sa podarilo zabudnúť na otvorenú nádrž čistej vody
- prikryť predné sedadlá
- rozchodiť záchod
- pripraviť si prvú kávu


A potom už to išlo celkom svižne. Popoludnie sme strávili skúmaním a štelovaním a prepínaním všetkých gombíkov.
Prvá noc. Truma robila čo mohla, hriala nás statočne. Objavili sme však prvý nedostatok – prakticky neexistujúcu izoláciu na spoji zadných dverí, čo sa prejavilo tak, že ten z nás, ktorý má menej vlasov, musel spať v čiapke. Dohru to malo asi takú, že do ďalšieho výjazdu sme si svojpomocne ušili na zadné dvere izoláciu. Odvtedy na nás neťahá ani zo zadu.
Prvý okruh nás viedol cez Lidl a Malý Špičák na rozhľadňu Špička. Krásná kovová rozhľadňa pred tých čo radi pozerajú do zrkadla a neboja sa po vetchom rebríku vo vetre za krásnym výhľadom. V tomto ročnom období, za mrholenia a v spoločnosti čiernej oblohy sme tu stretli minimum ľudí.

Po návrate z výletu bolo treba podrobiť zaťažkávajúcej skúške sprchu a dopadlo to nad očakávanie dobre! Voda bola horúca vo veľmi krátkom čase a poskytla toľko potrebné teplo po veternom výlete.
Další deň sme si to namierili na rozhľadňu Špičák (ten Tanvaldský). Počasie bolo o poznanie lepšie a tak sme mali aj omnoho početnejšiu spoločnosť pri šliapaní do kopca, aj v rade na čaj v občerstvení.
Posledná, tretia, noc bola najnáročnejšia. Teplota spadla na nečakaných -5 stupňov a na hlavy nám ťahalo jedna radosť. Ráno sme sa zobudili do prvého snehového poprašku.

Náš prvý predĺžený víkend sme prehlásili za úspešný, splnil všetky naše očakávania! To určite aj vďaka:
https://www.wintercamping.cz/fiat-ducato
A ešte k tomu k plateniu. Večer nebolo možné, že ráno. A ráno sa nikto neukázal, kto by nás bol schopný skasírovať, aj sme sa mailom dodatočne pripomínali, ale bez úspechu. K našej nemalej spokojnosti, 😉
