Mosonmagyaróvár aka MošMoš
23.-26.02.2023
Naposledy sa nám asi málilo. A ani nebolo veľmi na výber, čo by sa v takom psom počasí dalo robiť. Rozhodovanie nám zabralo, ak si to ešte niekto môže pamäť, asi tak 30 sekúnd. Spomenuli sme si také male a zastrčené kúpele, toť za tabuľou označujúcou koniec mesta Bratislava. Mosonmagyaróvár. Márna bola snaha doučiť 1/2 našej domácnosti celý názov. Raz padol názov MošMoš a už mu to prischlo.
Obaja máme prácu, ktorá sa dá robiť všade tam, (kde je krásne teplúčko – čerta starého Azuritka) kde je internet. Preto sme vyrazili už vo štvrtok po práci. Doprava bola primeraná štvrtku a my sme stihli do MM doraziť ešte pred zatvorením kempu. Až ráno sme si nakoniec mohli všimnúť, že je osadenstvo kempu homogénne – 1 AT auto, 3 SK a zbytok miest CZ (celkovo je tam 40 miest). V piatok sme dali rýchly nákup, odpracovali si dopoludnie v pohodlí „domova“ a na obedňajšiu pauzu sa pomalým tempom presunuli najprv do bazéna a potom uloviť niečo dobrého k jedlu.
MošMoš sú jedny z veľmi mála kúpeľov, kde dostanete lángoš každý deň. Mali sme teda jasno. Možno sme si aj povedali, že keď už držíme pôst od alkoholu a mäsa, tak tá trocha tuku naviac sa stratí 🙂 . Stratila sa v popoludňajšej práci. Síce sú piatky kľudnejšie, a preto vhodnejšie napríklad na čítanie niečoho nezáživného. Zababušená v perine.
16:30. Zatvorili sme ntb a ponorili sa do fantastickej vody. Dva bazény máme najobľúbenejšie. Silver (35°C) a Gold (37°C), sme schopní ich striedať celý deň. V areáli je aj plavecký bazén, vlastne dva (vonkajší aj vnútorný), veľmi obmedzené detské vyžitie a pár bazénov na letné osviežovanie. Aj pre dosť obmedzený detský repertoár je to tu obľúbené v chladnejších mesiacoch u tých skôr narodených. Napríklad ako u nás.
Počasie bolo zase kapitola sama o sebe… cez ďeň to bolo fajn, nebolo mu čo vyčítať. Ale v noci…. potoky vody sa liali z neba, ani sa nám nechcelo premýšľať do akej mláky zajtra ráno vystúpime.
Ráno nás opäť privítalo zubaté zimné slnko. Raňajky sa niesli vo víkendovom duchu – vajíčkovom :), ako inak, aby sme nabrali sily na tú bazénovú drinu. Je ale treba na našu obranu zmieniť, že sme sa celý deň nepovaľovali. Na obed sme si vybrali reštauráciu oproti hlavnému vstupu. Je to taká tradičná čárda, s typickými jedlami, akých vlastne v poslednej dobe nachádzame na našich občasných cestách stále menej. Ísť sem sa však vyplatilo – paprikáš zo sumca s tvarohovými cestovinami – to vždy poteší (a viac).
V nedeľu sme odchádzali veľmi spokojní. Celý víkend mal jedinú malinkú „machuľu“ v podobe veľmi hlučných spolukempovníkov, ale takí sa nájdu prakticky všade.