Objavujeme lyžiarske Rakúsko
19.-23.03.2025
Každý rok, víkend po skončení jarných prázdnin, si berieme voľno, vyberieme nejaké stredisko, kde sme ešte nelyžovali a ideme okúsiť trochu iného sveta. Veď o tom celé cestovanie je. Spoznávať, ochutnávať (hej, od takej chuťovej konzervy ako som ja to fakt sedí), vidieť, počuť vnímať.
Ozval sa už v dostatočnom predstihu zjazdovník z Roľníckej, že sa pridá, lebo tento rok ešte nelyžoval (na skialpoch bol, ale voziť sa a čúskať nebol). V podstate sme mali jediný pokus o dátum, lebo sa už všade hlásila o slovo jar, klaplo to a v stredu sme mali stretko na parkovisku pod svahom.
Ja som mala cestu pracovnú – otvorila som ntb a dorábala. Ubehla mi ako nič.
V cieli povyskakujeme z áut, zvítame sa, nasadneme a mierime pred závoru kempu. Nemálo ma vydesí, keď sa pani recepčná pýta na rezerváciu, ale takto desí asi každého. Všetko nám vysvetlí, podá mapku a že až si obzrieme voľné miesta, že prídeme nahlásiť čísla miest. Bolo to za dlho, nejak sme sa nedokázali zhodnúť ako ďaleko máme byť od sociálok, od tunela k lanovke, kam bude alebo nebude svietiť slnko a kedy… Čistá alchýmia. Ale dali sme to a miesta 7 a 9 na Panoramaweg sme nahlásili, vyzdvihli autá a zaparkovali. Na pol ceste a v polotieni.
Večeru sme si dali spoločnú a potom kľud na lôžku až do rána… Ale takého skorého, bolo treba posledné dni na lyžiach využiť na max. A už na deviatu sme boli pripravení a kupovali si permice. To sa nám už veľmi dlho nestalo. Tak isto sa nám nestalo dlho, aby nás cena šokovala – 75 € a žiadny seniorsky lístok.
Konečne k lyžovaniu. Sneh bol taký všakovaký, ako sa na +14°C patrí, ráno to bolo fajn, ale po dvoch hodinách ťažké a divné – zvláštna zmes prírodného a umelého snehu, človek si nebol istý či ho podrží, alebo ho pripraví o koleno. Ale zjazdovky boli fajn, upravené asi najlepšie ako to vzhľadom na okolnosti šlo. Aj športové aj relaxačné, aj krátke aj dlhé. Asi by stálo za to, skúsiť to v ozajstnej sezóne. Dva dni sme sa teda motkali tak rôzne, ale v to tretie ráno bolo jasné od prvého momentu, že deň bude krátky, sneh na prd a že je koniec.
Nenechali sme sa odradiť, snažili sme sa 3 hodiny, ale viac to nešlo a skončili sme v momente, kedy mal každý z nás na konte váľanie sa po rovinke 🙂 . Celkovo to ale hodnotím veľmi pozitívne, svahy prázdne, služby skvelé.
Popoludní v ten posledný deň sme si to namierili do mesta, že nájdeme nejakú reštauráciu a dáme si niečo fajné… Len nám nedošlo, že všetko (okrem kebabu) otvárajú najskôr o 16.00, tak sme sa vrátili na pizzu pod svah. A tým sme prehlásili ski-sezónu 2024/2025 za uzavretú.
Aby sme sa ráno nemuseli postaviť do rady s ostatnými odchádzavšími – ešte večer sme si nechali opísať stav elektriky a odpojiť sa, niečo málo pobalili, nech toho máme ráno čo najmenej. Zjazdovník z vedľajšieho auta si nechal auto vyparkovať pred závoru, aby ho ako správneho dôchodcu skoré ranné prebudenie zvýhodilo a mohol už o šiestej ráno vyraziť smer Roľnícka.
My sme sa odtiaľ vykotúľali niečo po pol deviatej…. Leo uprataný, všetko na mieste, zaplatené… Zabočíme na hlavnú cestu… Teplomer vonkajší ukazuje +18°C, na predné sklo dopadajú dažďové kvapky, neskôr aj mokrý sneh. Nie je cesty, fakt nie je cesty!!!
Hláška pobytu : „Idem za Vami“ a „zjazdovnik“, keby ste nevedeli čo to je, tak je to človek čo zjazduje 🙂
